Už od detstva bolo mojím veľkým snom mať svojho vlastného psa. Tento sen mi splnila v ôsmej triede základnej školy moja stará mamka. Doniesla mi malé chlpaté kĺbko – mal to byť „vlčiak“. Nebol to síce čistokrvný nemecký ovčiak ,ale bol to môj vlastný psík. Dal som mu meno „Tarzan“ a trávil som s ním celé dni. Bol to veľmi bytrý a šikovný psík , počúval na slovo ,perfektne robil obranu ,skrátka bol to môj najlepší kamarát. Dožil sa krásnych štrnásť rokov. V tom čase som však už vedel ,že keď budem zhánať dalšieho psa bude to jedine Nemecká Doga. Prvá moja Nemecká Doga bol čiarny pes s bielymi znakmi z Prostejova z chovnej stanice „Furiant“ od pána Mojmíra Pireka a bolo to v roku 1986. Volal sa“Ben“. Bol mojím spoločníkom štyri a pol roka ,kým neodišiel do psieho neba.

Dalšou dogou v mojom živote bola žltá Nemecká Doga ,fena „Adelina Bruno“ z Brumova ,ktorej otcom bol „Saul von Hospodar“ a matka „Elsa z Týna. Tá sa dožila dva a pol roka ,ale vlastnecelý život mala zdravotné problémy.

Potom som na chvíľu dal Nemeckým Dogám pokoj a mal som dve feny Nemeckého Ovčiaka – „Begy“ a „Besy“. Na dogy som ale nezanevrel a tak sa stalo ,že som si doniesol z Pavlic pol ročného psíka ,ktorý sa volal „Andales Disraeli“. Bol to krásny žíhaný psík s veľkými kupírovanými ušami a perfektnou čiernou maskou. Nebol mu však súdený dlhý život a po troch mesiacoch tiež odišiel do psieho nebíčka. A tak som začal zhánať ďalšieho psieho kamaráta. Stala sa ňou žltá fena „Eliz Jamaro“ s kupírovanými ušami ,ktorej matkou bola „Agáta Bruno“ vlastná sestra „Adeliny Bruno“ a otcom bol „Aron z Pieskov“. Rozhodol som sa s ňou chodiť aj na výstavy. Prvú výstavu absolvovala až ako trojročná ,a bolo to v Prešove na národnej výstave. Hneď nato sa mi podarilo túto „Eliz“ aj uchovniť ,a na bonitácií som s ňou bol v Sielnici pri Banskej Bystrici – 08.04.2000. Následne nato som mal 26.06.2000 uznanú chovateľskú stanicu s chráneným názvom „Z tuliho dvora“.